Shiksa

Vernosť Cirkvi neznamená slepú poslušnosť

Katolíci často vyrastajú s hlbokým rešpektom voči pápežovi ako nástupcovi sv. Petra a najvyššiemu učiteľovi Cirkvi. No čo robiť, ak sa zdá, že niektoré pápežove slová alebo skutky sú v napätí s evanjeliom, tradíciou alebo predošlým učením? Alebo v úplnom rozpore s jeho predchodcami?

Máme mlčať, poslúchať, alebo môžeme — ba dokonca musíme — v istých prípadoch odporovať?

Neomylnosť pápeža? Len vtedy, keď… (A nie, nie je to vždy)

Keď sa povie „pápež je neomylný“, mnohým sa v hlave vynorí predstava, že všetko, čo povie, je dokonalá pravda. Ale takto to nefunguje – a ani nikdy nefungovalo. Cirkev má v tejto veci jasno, a aj keď je to trochu teologická téma, dá sa vysvetliť veľmi jednoducho.

Tak kedy teda pápež neomylný je?

Iba za veľmi konkrétnych okolností. A tie sú nasledovné:

1.  Musí hovoriť ako pápež – teda ako nástupca apoštola Petra a najvyšší učiteľ celej Cirkvi.
2.  Musí sa vyjadrovať o viere alebo mravoch 
3.  Musí chcieť vyhlásiť záväzné učenie pre celú Cirkev – teda také, čo všetci veriaci majú povinnosť veriť.
4.  A musí to byť v súlade s tým, čo Cirkev vždy učila – teda s evanjeliom, apoštolskou tradíciou a učením Krista.

Táto neomylnosť sa nazýva ex cathedra (čo znamená „z katedry“ – teda z úradu učiteľa Cirkvi).

Neomylnosť nie je osobná neomylnosť

Pápež nie je neomylný ako človek. Môže sa mýliť v osobnom názore, môže zle odhadnúť situáciu, dokonca môže mať aj svoje chyby.

A čo, keď pápež povie niečo zvláštne?

Ak pápež povie niečo, čo nezodpovedá tradícii Cirkvi alebo tomu, čo jasne učil Kristus alebo apoštoli, veriaci nie sú povinní tomu veriť. V skutočnosti by sa mali držať pravého učenia Evanjelia.

Aj Prvý vatikánsky koncil (1870), ktorý vyhlásil dogmu o pápežskej neomylnosti, to jasne formuloval:

„Duch Svätý nebol prisľúbený Petrovým nástupcom preto, aby na jeho vnuknutie prinášali nové učenie, ale aby s jeho pomocou sväto zachovávali a verne vysvetľovali zjavenie odovzdané apoštolmi.“

Sv. Pavol sa postavil proti sv. Petrovi

Už v Gal 2,11–14 vidíme, ako sv. Pavol napomenul Petra (prvého pápeža), keď svojím správaním ohrozoval pravdu evanjelia:

„Keď však prišiel Kéfas do Antiochie, otvorene som sa mu postavil, lebo si zasluhoval výčitku.“

Toto nie je len historická epizóda – je to precedens, že aj pápež môže konať spôsobom, ktorý si zasluhuje verejný odpor – najmä ak ide o vieru alebo pohoršenie veriacich.

Sv. Tomáš Akvinský: Poslušnosť má hranice

Tomáš Akvinský v Summa Theologiae učí:

„Ak by sa nadriadený mýlil v niečom, čo je zrejme proti Božiemu zákonu, potom je správne neposlúchnuť ho.“ (ST II-II, q. 104, a. 5)

To znamená, že poslušnosť nadriadenému — aj pápežovi — má hranicu v Božom zákone a v Pravde. Katolík nesmie poslúchať, ak by ho niekto (aj pápež) nabádal k hriechu, bludu alebo k popretiu viery.

Katechizmus katolíckej Cirkvi o svedomí

KKC 1782:

„Človek má právo konať podľa svojho svedomia a slobodne sa rozhodovať.“

Ak je katolík po dôkladnom rozlišovaní presvedčený, že určitý výrok alebo prax – hoci pochádza od pápeža – je v rozpore s učením Krista, nesmie proti svedomiu konať.

Kedy sa odporúča zdržať poslušnosti?

• Keď učí alebo koná v rozpore s predchádzajúcim magistériom (napr. trvalé učenie sv. Jána Pavla II. o sviatostiach alebo manželstve).

• Keď schvaľuje alebo mlčky toleruje praktiky, ktoré vedú k pohoršeniu alebo relativizmu.

• Keď sa vyjadruje nejasne alebo dvojzmyselne v otázkach viery, čím ohrozuje jednotu Cirkvi.

• Keď by zákony, ktoré vydal, viedli veriacich k porušeniu vyššieho morálneho zákona.

Záver: Vernosť Cirkvi, nie osobe

Byť katolíkom neznamená bezvýhradne súhlasiť so všetkým, čo pápež povie alebo urobí. Znamená to byť verný Kristovi, evanjeliu a tradícii – a milovať Cirkev tak veľmi, že aj pápeža môžeme (v duchu lásky a úcty) napomenúť, ak sa vzdiali od pravdy.

„Ak bude slepý viesť slepého, obaja padnú do jamy.“ (Mt 15,14)

Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.” (Sk 5:29)

Neomylnosť nie je moc. Je to služba pravde.

Neomylnosť pápeža nie je o osobnej dokonalosti, ale o ochrane pravdy, ktorú Kristus zveril Cirkvi. A túto pravdu si Cirkev nesmie vymýšľať, ale verne odovzdávať ďalej – tak, ako ju dostala od Krista.

——————————————————————-

PS: Ten, kto si čítal moje predošlé články, pochopí, prečo to píšem. Keďže verím proroctvám MDM, verím, že posledný pravý pápež na Zemi bol Benedikt XVI.

Jeho nástupcu som nepovažovala za pravého pápeža. O tom, že prečo – možno nabudúce.

Čo je ale podstatné – z približne 137 voliteľných kardinálov ich až okolo 113 vymenoval nepravý pápež František, čo predstavuje viac než 80 %. Tento pomer dáva veľký vplyv jeho línii pri výbere ďalšieho pápeža.

Nielen kvôli posolstvám MDM, ale aj pre tento fakt som presvedčená, že novozvolený pápež bude akoby ,,znovuzrodenie Františka”, či ,,František 2”.

Teraz citujem odtiaľto:

https://abcnews.go.com/amp/International/chimney-signal-new-pope-installed-sistine-chapel/story?id=121389889

„Konkláve bude krátke,“ povedal kardinál Gregorio Rosa Chávez zo Salvádoru pre ABC News a dodal, že hľadá „Františka II.“

Už teraz sa stáva miláčikom sveta a mainstreamu kardinál Luis Antonio Gokim Tagle. Bude to on? Nevieme. Čo ale pevne verím, je, že bude obľúbený rovnako ba i viac ako František a médiá mu budú skladať ódy pre jeho postoje. A tiež, že to bude ďalší falošný pápež.